CHARAKTERISTIKY TVORIVÉHO PRODUKTU V DIZAJNE

Dizajnérsky produkt možno v užšom ponímaní definovať ako výrobok, v širšom ako výtvor, dielo či iný výsledok tvorivého procesu, ktorý nemusí mať nevyhnutne podobu reálneho fyzického objektu, ale tiež konceptu, služby  či iného dematerializovaného, napr. i virtuálneho riešenia.

V tomto príspevku chceme poukázať na niektoré charakteristiky tvorivého produktu v dizajne, cez ktoré je zároveň identifikovateľný tvorivý prínos autora. Sú nimi najmä novosť a osobitý charakter. Úzko súvisia s identitou  a odlíšením produktu. Novosť a osobitý charakter sú vo výslednom produkte vyjadrením tvorivej slobody autora.  Do akej miery môže dizajnér uplatniť tvorivú slobodu, závisí od charakteru riešeného problému. Určite sa zhodneme na tom, že niektoré typy zadaní vytvárajú veľmi široký a iné zase značne obmedzený manévrovací priestor pre dizajn.

Novosť ako základnú kategóriu možno dekomponovať na tri subsystémy:¹
Originálnosť – je charakterizovaná ako kvantifikovateľná odchýlka od normálneho stavu alebo tiež od normálneho náhodného objavenia obdobného produktu (štatistická frekvencia).
Podnetnosť – vyjadruje stimuláciu aplikácií a tvorivých aktivít v danej oblasti alebo v príbuzných oblastiach. Čím je produkt novší a originálnejší, tým má väčšiu váhu pri ovplyvňovaní vývoja generačne nasledujúcich produktov.
Transformatívnosť – je miera vplyvu na radikálne nový prístup riešenia alebo koncepcie tvorivého produktu.

K uvedeným trom subsystémom novosti je výborným príkladom z dejín dizajnu frankfurtská vstavaná kuchyňa z roku 1926 od viedenskej architektky Margarete Schütte-Lihotzky. Návrh vznikol v rámci projektu Ernsta Maya „New Frankfurte“ a je považovaný za prvý prototyp priemyselne vyrábanej modernej vstavanej kuchyne. Tento produkt nebol len novým riešením, aktuálnym vo svojej dobe z pohľadu potrieb rodiaceho sa hromadného bývania, ale vytvoril precedens, ktorý ovplyvnil vývoj kuchyne dnešného typu vôbec.²

V dizajne sa často stáva, že nevieme určiť, kto a kedy mal ako prvý určitý nápad. História má tendenciu niekedy pripisovať prínos konkrétnym jednotlivcom, ale tí väčšinou nepracovali izolovane od svojich kolegov alebo iných tvorcov. Teoretik dizajnu Jan Michl vo svojej eseji „Vidět design jako redesign“ tiež poukazuje na to, že „dizajnéri v praxi nezačínajú od nuly, naopak od vecí, ktoré už existujú, že začínajú tam, kde dizajnéri pred nimi (alebo oni sami) skončili.“³

Michl považuje „minulostnú“ a „kooperatívnu“ dimenziu dizajnérskej činnosti za východisko tvorivého príspevku v poradí posledného dizajnéra a zdôrazňuje, že práve tá mu jeho tvorivý príspevok vlastne umožňuje. V tejto súvislosti používa pojem redizajn v odlišnom význame, ako je bežné, nevníma ho ako druh či určitú podkategóriu dizajnu. Naopak, obhajuje pohľad, v ktorom považuje dizajn za podkategóriu „všeobecného procesu redizajnu“, pričom v tomto ponímaní termín redizajn „podčiarkuje skutočnosť, že dizajn, či už ako proces alebo ako produkt, má nielen individuálny, ale vždy tiež kolektívny a evolučný rozmer.“⁴

Pri posudzovaní produktu je potrebné rozlišovať medzi novosťou a inováciou. Predmetom inovácie nemusí byť iba samotný produkt, ale môže ísť o akúkoľvek zmenu v štruktúre výrobného organizmu – podniku (služby, procesy, organizácia práce atď.). V súčasnosti je už tento pojem spätý nielen s výrobnou sférou, ale aj so všetkými oblasťami života spoločnosti (inovácie sociálne, kultúrne, enviromentálne atď.). Cieľom inovácií je uskutočniť zmenu, ktorá vedie k prosperite, pričom chápanie inovácie dnes vo väčšine prípadov prekračuje pojem „zlepšenie“ či „obnova“ a lepšie ju vystihuje pojem „zásadná zmena“.⁵

Čo sa týka dizajnérskeho produktu, je potrebné vnímať rozdiel medzi novosťou a obnovou v zmysle zdokonalenia už existujúceho riešenia. Aj v prípade, že zadanie nie je smerované k zrodu úplne nového produktu, môže zodpovedať niektorému z pozitívnych stupňov inovačného spektra.

Inovačné charakteristiky produktu⁶

Každému výtvoru je možné priradiť stupeň, všeobecný znak a znak tvorivej aktivity.

Spektrum uvedených inovačných stupňov prešlo od doby ich zadefinovania určitým vývojom. Medzi 1. a 2. inovačným stupňom pribudol stupeň „zmena intenzity“, ktorý predstavuje pre dnešnú dobu príznačné zvýšenie rýchlosti operácií. Ďalším novým a zároveň najvyšším stupňom sa stala „kmeňová zmena“ – tvorba novej štruktúry založenej na úplne nových princípoch prístupu k prírode (na rozdiel od stupňa „nový rod“, ktorý predstavuje úplnú zmenu poňatia doteraz existujúcich štruktúr výrobkov). Stupeň „kmeňová zmena“ zohľadňuje technologický pokrok (vznik nových priemyselných odvetví ako napr. nanotechnológie, mikrotechnológie) a nové prístupy k prírode a k trvalo udržateľným princípom využívania zdrojov. Zároveň zohľadňuje procesy, pozíciu a paradigmy inovácií. Nejde len o zmenu procesu či produktu, ale aj o zmenu kontextu, v ktorom sa určité produkty uvádzajú na trh. Zároveň ide o zmenu v základnom mentálnom modeli – mení sa rámec, spôsob myslenia. Ide o nové riešenie štandardnej situácie, o použitie nového spôsobu, ktorý nebol v danej situácii doposiaľ zaužívaný.⁷

Ak obsadíme novosť a inovatívnosť do úlohy kritérií dizajnérskej tvorby (ktoré v sebe zároveň integrujú všetky ostatné tradičné kritériá), staviame dizajnérske riešenie do vzťahu k požiadavke iniciovať napredovanie vývoja v danom segmente produktov či v odbore, posúvať sa za hranice existujúcich riešení v súlade s aktuálnym spoločenským kontextom a taktiež s výhľadom do budúcnosti.

Ak by sme pri hodnotení kreatívnosti riešenia vychádzali z toho, akou veľkou skupinou je uznaná hodnotnosť a užitočnosť nápadu⁸ (jednotlivec, skupina, ľudstvo – masy), mohli by sme hovoriť o mikrokreatívnych, makrokreatívnych a megakreatívnych riešeniach.

Popri novosti, osobitosti, hodnote a užitočnosti je ďalším často diskutovaným atribútom tvorivého produktu v dizajne aj prekvapenie, kedy sa metódou tvorby stáva vytvorenie nového riešenia v rozpore s bežným očakávaním. Vyžaduje si to uskutočniť analýzu zvyčajných predstáv o produkte a vytvoriť antitézu týchto očakávaní popretím poznaného, uvažovaním nad opakmi, extrémnymi predstavami a podobne.

Ak by sme teda mali na záver zhrnúť frekventované charakteristiky výnimočne kreatívnych dizajnérskych diel, určite by medzi nimi nechýbali vyjadrenia ako nový, osobitý, originálny, inovatívny, jedinečný, pôvodný, odmietajúci konformitu a stereotypy, nezvyčajný, (dô)vtipný, odhaľujúci vzdialené súvislosti, narušujúci očakávania, prekvapujúci, emocionálne vzrušujúci, esteticky pôsobivý, užitočný, podnetný, transformatívny či evolučný.

POZNÁMKY A ZDROJE

1. Cit. podľa TUMA, M. 2001. Tvorivé procesy človeka. Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 2001. s. 411. ISBN 80-88-994-08, s. 330.
2. Zdroj FRANKFURTER KÜCHE in MAK Viedeň, Rakúsko.
3. In MICHL, J. 2012. Funkcionalismus, design, škola, trh. s. 19.
4. MICHL, J. 2012. Funkcionalismus, design, škola, trh. s. 18.
5. Mnohí autori (Bright, Valenta, Borák, Tuma, Vyparina a ďalší) rozšírili teóriu inovácií aj na oblasť tvorivých aktivít a produktov tvorivej činnosti. Zdroj: TUMA, M. 2001, s. 328.
6. Tabuľka vychádza z Valentovho (1969) inovačného spektra. Cit. podľa TUMA, M. 2001, s. 329.
7. LOUČANOVÁ, E., PAROBEK, J. 2014. Klasifikovanie technologického pokroku prostredníctvom modifikovaného Valentovho inovačného spektra.
8. Toto kritérium je obsiahnuté pri definovaní úrovní tvorivosti podľa: VAŠAŠOVÁ, Z. 2006. Tvorivosť a kognitívne procesy. Človek v spoločnosti 1. časť. Banská Bystrica: FHV UMB, 2006, ISBN 80-8083-291-9, s. 140–156.